Umenie patrí medzi najtrvalejšiu, najrozšírenejšiu (historicky aj priestorovo) a najkontinuálnejšiu kultúrnu prax, a predsa nie je imúnne voči zlyhaniam, omylom, neproduktívnym krokom, či krízam. Príspevok uvažuje o dvoch na prvý pohľad vzdialených vyústeniach duality „umenie – kríza“: o situácii, keď sa umenie samo ocitá v kríze a teoreticky prehodnocuje svoju vlastnú existenciu a zmysel (interná kríza umeleckej ontológie a štruktúry), a o situácii, keď umenie reflektuje, vyhodnocuje, ale často aj anticipuje krízu ľudskej spoločnosti. Otázne môže byť, nakoľko je schopnosť umenia citlivo reagovať na (možno aj budúce) krízy spoločnosti prepojená s rezignáciou na vlastný vývoj, ktorá skôr či neskôr príde. Nosnými témami prednášky preto budú na jednej strane (teoretický) problém konca umenia (ako forma krízy), a na strane druhej osobité umelecké stvárnenie “iných” kríz z minulosti.
doc. Mgr. Lukáš Makky, PhD.
je docentom estetiky pôsobiacim na Inštitúte estetiky a umeleckej kultúry FF PU v Prešove. Medzi hlavné oblasti a témy jeho vedeckého výskumu patria napríklad štrukturalistická, postštrukturalistická a semiotická teória v estetike, problematika "konca umenia", možnosti definovateľnosti pravekého umenia a jeho estetická interpretácia, slovenská estetika (so zreteľom na interpretačné prístupy), či estetická teória Jana Mukařovského. Je tiež aktívny v oblastiach popularizácie filozofie, estetiky, umenia a kultúry. Z publikácií: Úvod do interpretácie obrazu (2020), Od začiatku po koniec a ešte ďalej: umenie v definičných súradniciach (2019), Obraz, umenie a kultúra doby železnej na Slovensku: umelecký a estetický pohľad (2017).
2 thoughts on “Umenie v kríze/kríza v umení (Lukáš Makky)”