Metafyzika vôle a hudby v diele Arthura Schopenhauera (Milan Petkanič)

Prednáška priblíži Schopenhauerovu pesimistickú metafyziku vôle a následne predstaví jeho víziu „spásnej“ roly umenia, obzvlášť hudby, ako aj jej metafyzický presah. Schopenhauer začína svoju metafyziku rozvíjaním ústrednej Kantovej myšlienky, že svet vskutku nepoznávame taký, aký je o sebe, ale aký sa nám, poznávajúcim bytostiam, javí. A podľa Schopenhauera, pokiaľ na svet nazeráme racionálne, tak navždy zostaneme v zajatí tohto subjekt-objektového rozštiepenia sveta, a najistejšia pravda, ktorú o svete budeme môcť vypovedať, bude: svet je moja predstava. S týmto pohľadom sa však Schopenhauer neuspokojuje, a prichádza s originálnym tvrdením, že intuitívne predsa len možno nahliadnuť za oponu subjekt-objektového rozštiepenia, a objaviť, že najvnútornejšou podstatou sveta a všetkého v ňom je vôľa: jedna, nedeliteľná, slobodná, no nerozumná, bezdôvodná a bezcieľna. Navyše Schopenhauer, inšpirovaný staroindickým učením, spája akýkoľvek prejav vôle s utrpením, vôľu tak odhaľuje ako príčinu všetkého zla vo svete. Z tejto tragickej metafyziky sveta však Schopenhauer ponúka dve cesty vykúpenia: etickú a estetickú, na vrchole ktorej stojí hudba ako bezprostredná objektivácia a odraz samotnej vôle. Najmä túto estetickú líniu budeme napokon v prednáške sledovať.