O prednáške

Pojem antropocén označuje novú geologicko-klimatickú epochu v dejinách Zeme. Vychádza z poznania, že dominantnou silou ovplyvňujúcou všetky zložky planetárneho systému sa stalo ľudstvo. Máloktorý z „obrazov sveta“, teda konceptuálnych rámcov chápania sveta a spoločnosti, je však dostatočný na to, aby umožnil aspoň popísať komplexnú previazanosť človeka, spoločnosti, kultúry a všetkých zložiek planetárneho systému. Väčšina moderných „obrazov sveta” považuje „prírodu“ za voľne dostupný zdroj a zároveň za prakticky nemennú scénu, na ktorej sa odohráva dráma ľudských dejín. Ich súčasťou je zväčša „obraz sveta“ ako nekonečného priestoru, v ktorom bude skôr či neskôr možné naplniť akúkoľvek ľudskú ambíciu. Jednou z úloh súčasnej filozofie je tak reflexia dôsledkov poznania, že ľudstvo je biologicko-geologicko-klimatickou silou, ktorá ohrozuje predpoklady svojej vlastnej existencie, rovnako ako existencie väčšiny rastlinných a živočíšnych druhov. Koncept antropocénu tak ukazuje potrebu nového „obrazu sveta“ ako planetárneho systému zahŕňajúceho okrem kľúčových subsystémov planéty aj človeka a všetky jeho výtvory – technologické, inštitucionálne, organizačné i kultúrne. Dôležitým aspektom tohto „obrazu sveta“ je jeho konečnosť, nesamozrejmosť a zraniteľnosť. Ľudské plány, ambície a predstavy dobrého života je preto potrebné vtesnať do konečného planetárneho systému, ktorého dynamická rovnováha vytvára základný predpoklad existencie civilizácie i človeka ako živočíšneho druhu.