Verejná moderovaná diskusia otvárajúca otázky umenia, kultúry, ich vzájomného vzťahu a (domnelých i skutočných) hraníc, v ktorých sa často ukazuje, ako môže umenie svojou povahou narážať na to, čo spoločnosť vníma ako morálne blaho. Existuje vzťah medzi umením a morálkou? Je umenie “mimo dobra a zla”? Môže existovať morálne “dobré” a “zlé” umenie? Mala by … Read moreContra bonos mores: hranice umenia? (diskusia)
René Girard, historik, literárny kritik a filosof spoločenských vied, stavia svoju teóriu kultúry – mechanizmus obetného baránka – na analýzach antropologických mýtov, gréckych tragédií, rituálov prírodných národov a dokonca i Biblie. Úlohou workshopu bude rozkľúčovať spojenie medzi metafyzikou a kultúrou na pozadí analýz násilia a náboženstva, resp. ukázať, akú úlohu hrá obeť pri (re)definícii určitej … Read moreVeci skryté od založenia sveta: násilie a ekonómia obete podľa R. Girarda (Tatiana Chavalková Badurová)
Cieľom textového seminára je oboznámenie verejnosti s novovydaným prvým slovenským prekladom jedného z najvplyvnejších filozoficko-etických diel našich čias – Oslobodenie zvierat (Animal Liberation) od Petra Singera. Preklad tohto najvýznamnejšieho textu etiky vzťahu k zvieratám do slovenského jazyka inicioval a podporil sám Peter Singer. Obsahom seminára bude okrem práce s textom tiež predstavenie tohto najznámejšieho žijúceho … Read morePeter Singer: Oslobodenie zvierat (Peter Gurský)
Cieľom seminára bude v úvode v krátkosti oboznámiť zúčastnených o dejinnom kontexte diela a skutočnostiach v súčasnom kultúrno-sociálnom prostredí, ktorých vážnosť Bauman ohodnotil ich explicitnou analýzou.Následne sa zameriame predovšetkým na 1. (Liquid Modern Life and its Fears) a 5. kapitolu (Utopia in the Age of Uncertainty), v rámci ktorých je viacero rezolútnych vyjadrení Baumana o … Read moreZygmunt Bauman: Tekuté časy. Život vo veku neistoty (Peter Olenič)
Predmetom textového seminára bude nový slovenský preklad jedného z prvých spisov novovekého filozofa Barucha Spinozu – Traktátu o náprave intelektu (1660-1662). Podľa niektorých názorov predstavuje Logiku k Spinozovej Etike, nakoľko obsahuje základný metodologický, epistemologický a metapsychologický rozvrh celej Spinozovej filozofie. Ústrednými motívmi Traktátu sú – a textovou náplňou seminára budú – otázka správneho poznania, možnosti … Read moreBaruch Spinoza: Traktát o náprave intelektu (Michaela Petrufová Joppová)
Kateřina Szymeczková (1999) Hudební fakulta JAMU, Brno je absolventkou bakalářského programu Kompozice a studentkou 2. ročníku navazující magisterského studia ve stejném oboru. Spolupracovala s Moravskou filharmonií Olomouc na své skladbě Z deníku… pro soprán a orchestr, která byla uvedena v roce 2021. Zúčastnila se konference Janáčkiana 2022 v Ostravě, kde prezentovala svůj projekt Využití projektové výuky k vytvoření EA Kompozice. … Read moreExistence ticha? (Kateřina Szymeczková)
Prednáška priblíži Schopenhauerovu pesimistickú metafyziku vôle a následne predstaví jeho víziu „spásnej“ roly umenia, obzvlášť hudby, ako aj jej metafyzický presah. Schopenhauer začína svoju metafyziku rozvíjaním ústrednej Kantovej myšlienky, že svet vskutku nepoznávame taký, aký je o sebe, ale aký sa nám, poznávajúcim bytostiam, javí. A podľa Schopenhauera, pokiaľ na svet nazeráme racionálne, tak navždy … Read moreMetafyzika vôle a hudby v diele Arthura Schopenhauera (Milan Petkanič)
Prednáška sa bude zaoberať otázkou, ako sa teória karmy, ako ju poznáme povedzme z indických upanišád alebo neskorších komentárov (sútier), príp. všeobecnejšie viera v morálne univerzum, zrkadlí v odlišných prístupoch k skúsenosti s utrpením, herných stratégiách a podobne; ako racionalizuje či “ospravedlňuje” sociálne a iné nerovnosti; ako sa dotýka problému slobodnej vôle, otázky osobnej identity … Read moreCartmanland trochu inak: teória karmy v klasickej indickej filozofii (Andrej Rozemberg)
První filosofie neboli meta-fysika tradičně pojednává o neměnných strukturách a určením, která existují o sobě a pro sebe (lat. „a se“, „per se“) navzdory všemu vznikání, proměnlivosti a zanikání, kterými se manifestuje příroda. Proto je metafysika supra-naturální. Kultura je zase souhrnem na přírodě vyvzdorované, umělé lidské činnosti vyrovnávající se s jevovou přírodou, a proto je … Read moreMetafysika, kultura a protipřirozenost (Aleš Novák)
Exkurz dejinami filozofie odkrýva nudu ako historicky podmienený fenomén, ktorý je v svojej súčasnej podobe spájaný s obdobím romantizmu. Na rozdiel od svojich predchodcov ako taedium vitae či acedia, je nuda privilégiom moderného subjektu ako reakcia na neukojiteľnosť jeho túžby po ozmyselnení reality. V prednáške primárne vychádzame z koncepcie M. Heideggera, ktorý rozvíja nudu ako … Read moreNudiť sa alebo sa nenudiť? Načrtnutie možnosti pozitívnej percepcie fenoménu nudy (Daniela Kováčová)