O prednáške

Téma vedy bola jednou z najvýraznejších tém v tvorbe Martina Heideggera. Heidegger nebol primárne vedeckým metodológom; mohol byť považovaný za významného filozofa vedy. Heideggerova filozofia vedy je často označovaná ako supertemporálna. Hoci Heidegger mal záujem o reflexiu niekoľkých etáp vedy, naša prednáška sa zaoberá iba jeho filozofickým pohľadom na modernú vedu. V prednáške neanalyzujeme, ako Heidegger reflektuje konkrétne vedy; analyzujeme, ako reflektuje vedu ako celok, konkrétne jednotlivé etapy Heideggerovej filozofie vedy. Základnou otázkou riešenou v prednáške je, či je jeho filozofia vedy pred „Kehre“ nejakým spôsobom odlišná od filozofie vedy po „Kehre“, teda či môžeme hovoriť o dvoch úplne odlišných prístupoch k vede, resp. či je možné medzi nimi nájsť určitú kontinuitu. Okrem Heideggerových publikovaných prác sa prednáška zamýšľa aj nad objavom pôvodnej, nepublikovanej verzie jeho textu a kriticky sa pozerá na niektorých interpretov Heideggerovej filozofie vedy. Prednáška konštatuje, že napriek početným rozdielom v jeho reflexii vedy pred a po obrate možno konštatovať, že medzi jednotlivými etapami Heideggerovej filozofie vedy existuje podstatná kontinuita. Pokúšame sa identifikovať vedecké problémy, na ktoré Heidegger reaguje vo svojich ťažiskových textoch, týkajúcich sa problematiky. Rovnako by malo byť jedným z ťažiskových bodov štúdie aj úsilie určiť inšpirácie a nadväznosti Heideggerovej filozofie vedy v rámci dejinného pochopenia filozofie. Vnímavé čítanie mnohých jeho textov nielenže vedie ku konfrontácii a hodnoteniu Heideggerových reflexívnych postrehov, ale občas nesmelo nutká k hľadaniu analógií medzi textom a konkrétnymi faktami špeciálnych vied. Heideggerova reflexia vedy je vynikajúcou reflexiou, ktorá v časoch Heideggerovho pôsobenia vykazuje aj jeho výborný zmysel pre prognostiku. Heidegger sa ukázal v tomto zmysle ako výborný vizionár, ktorý prispel k poznaniu na poli ontológie vedy.